Klaus.cz






Hlavní strana » Rozhovory » Rozhovor prezidenta republiky…


Rozhovor prezidenta republiky Václava Klause pro slovenský deník SME

Rozhovory, 11. 1. 2008


Český prezident VÁCLAV KLAUS hovorí, že postoj niektorých slovenských politikov k rozdeleniu by mnohých prekvapil.

Podľa prieskumu pre náš denník, ste za Vladimírom Mečiarom druhou osobou, ktorá sa zaslúžila o vznik samostatného Slovenska. Máte pocit, že ste sa o to zaslúžili?

„Že by som sa zaslúžil o vznik samostatného Slovenska povedať nemôžem. Narodil som sa v Československu, prežil som v ňom celý život a nikdy mi nenapadlo, že sa spoločný štát rozpadne. V rokoch 1990 až 1992 som cítil narastajúce ambície Slovenska prvýkrát v dejinách si skúsiť samostatnosť. Ako federálny minister financií som sa veľmi pokúšal, aby takéto tendencie nerástli, lebo som sa bál, že štát bude rozbitý. Po voľbách 1992 som však rýchlo pochopil, že hoci si mnoho ľudí môže myslieť, že zotrvanie v spoločnom štáte nie je to najhoršie, na politickej scéne nebol subjekt, s ktorým bolo možné o tom diskutovať.“

VIDEO: Nemôžem povedať, či som sa zaslúžil o vznik samostatného Slovenska
Pro spuštění klikněte zde.

Takže rozdelenie nebolo konfliktom názorov obyvateľov na to ako ďalej, alebo iba konfliktom politických garnitúr?

„To je na dlhšiu debatu, ktorú už teraz nevediem a znamenalo by to hľadať v pamäti hlavné argumenty. Ale nemyslím si, že politici sú úplne mimo národa. Navyše národ voľbami 1992 žil a volil veľmi vedome. Na Slovensku bola istá schizofrénia – my chceme slovenskú samostatnosť, ale zároveň chceme spoločný štát. No a ja som im všetkým vysvetľoval, že to nie je možné.“

VIDEO: Na Slovensku bola istá schizofrénia
Pro spuštění klikněte zde.

VIDEO: O nostalgii k Československu
Pro spuštění klikněte zde.

Bývalý slovenský prezident Michal Kováč tvrdí, že slovenská reprezentácia vlastne do posledného okamihu nechcela samostatnosť. Aj vy ste mali ten pocit?

„Hocikto zo slovenskej politickej špičky možno ten názor mal, ale určite si to nemyslím o ňom. On bol z tých, ktorí k rozdeleniu prispeli najviac.“

Ľudia z HZDS tvrdili, že sa z tých kľúčových rokovaní robili záznamy.

„Nie som človek, ktorý by žil nejakými tajuplnými nahrávkami a ktorý chcel niečo také mať a niekde to prípadne zneužiť. Myslím, že sa viedli normálne rokovania a žiadne zápisy nemám, nevidel som ich a nepočul.

VIDEO: V rozdelení sa nedá nič nájsť
Pro spuštění klikněte zde.

Takže pokiaľ nejaké záznamy boli, tak boli mimo vášho vedomia.

„Neviem to a nemôžem povedať, či mal niekdo vo vrecku zapnutý magnetofónik. Ale opakujem, že tam nie je čo objaviť. Možno by však na Slovensku niekto s prekvapením zistil, kto z účastníkov rozhovorov bol fanatickejšie a kto mäkšie za rozdelenie. Možno by mohol byť niekto prekvapený, že osoby vystupovali v realite trošku inak, než aká sa o tom vytvorila mienka.“

Poďme do prítomnosti. Je dobré ponáhľať sa do eurozóny?

„Je otázkou každého, aby sa rozhodol podľa svojich kritérií a toho, čo od toho očakáva. Vychádzam z hypotézy, o ktorej som pred chvíľou hovoril študentom bratislavských gymnázií. Zvláštne vytvorený pocit, ktorý by som karikoval výrokom, že euro je dobro a koruna je zlo, musím považovať ako profesor ekonómie za nezmyselnú úvahu. Je to veľmi zložité rozhodovanie. Prvou úlohou je zbaviť sa nezmyselnej ilúzie, že euro je spasením. Keď sa tak Slovensko rozhodlo, nech tento experiment uskutoční, ja mu to prajem.“

VIDEO: Rozhodovanie o prijatí novej meny je zložité
Pro spuštění klikněte zde.

Takže je to pre Slovensko experiment?

„Experiment je to v každom prípade. Nielen zo slovenskej strany – to bol experiment pre Grécko, Portugalsko, Nemecko, Slovinsko. To nie je špecifický výrok o Slovensku. Budúcnosť ukáže, či ten efekt bol dobrý.“

Keby ste boli slovenským premiérom, asi by ste to neriskovali.

„To si netrúfam povedať.“

Na Slovensko ste prišli s nie príliš konformným názorom – s obavou zo Schengenu. Majú sa Slovensko a Česko čoho báť?

„Nenapadá mi, že by vznikal nejaký problém v česko–slovenskom Schengene. Ale len úplný hlupák by si mohol myslieť, že to, že na hraniciach nebudem musieť zastaviť s autom, vytiahnuť pas a stratiť 60 sekúnd svojho času, je úplne zadarmo. Ja len pripomínam, že tie dôsledky sú plusové aj mínusové. To, že ten dobrý človek môže cestovať bez ukázania pasu od Čiernej pri Čope až po Gibraltár je prívetivé pre toho, čo to nechce zneužívať. Ale sú tu aj tí druhí, ktorí túto mimoriadnu slobodu získavajú tiež.“

Vláda Mirka Topolánka sa zrejme do istej miery inšpirovala niektorými slovenskými reformami – hlavne zdravotníckou. Čo slovenské môže byť ešte pre Česko inšpiráciou?

„Pri úvahách o reformách, ktoré robila česká vláda a ich podobnosti so Slovenskom či inými krajinami, by som si špekulovať netrúfal. Myslím, že Slovensko na počiatku tohto desaťročia pár radikálnych reforiem urobilo a vtedy som zdvihol obočie, že to tým reformátorom tak rýchlo prešlo a že vážna debata sa dopredu neviedla. To sa mi zdá veľmi neobvyklé – asi sa využila nejaká príhodná politická chvíľa, ktorú mnoho iných krajín nemá a pravdepodobne nebude mať.“

O tri týždne u vás budú prezidentské voľby. Ste si istý, že si obhájite svoje kreslo?

„O istote hovoriť nemôžem. Musím mať istú sebadôveru vo svoje šance, čo samozrejme mám. Voľby sú však voľby. Prezidenta nevolia občania, ale 281 senátorov a poslancov. Stranícke záujmy sú veľmi silné. O jenoduchom výsledku volieb nemám falošné ilúzie.“

Miroslav Kern, KAMERA: Eugen Korda, Deník SME, 11.1.2008

vytisknout

Jdi na začátek dokumentu