Hlavní strana » Rozhovory » Neželám si byť občanom…

Neželám si byť občanom superštátu

Rozhovory, 28. 11. 2002

J. Fidrmuc, ekonóm-publicista hovoril o neekonomických faktoroch integrácie. Spýtal sa, či je V. Klaus v referende rozhodnutý nehlasovať. Tiež ho zaujímalo, či sa neobáva trestného stíhania za neuskutočnenie referenda pri delení Česko-Slovenska.

V. Klaus odpovedal, že neekonomické faktory berie do úvahy. Benefity v žiadnom prípade neobmedzuje na úzke ekonomicky definované veci. ,,Zahrnutie neekonomických faktorov nijako nemení to, čo tu hovorím. K referendu: otázka sa mi zdá mimo rámec tejto diskusie. Nemyslím si, že bolo o čom v referende diskutovať a najmä si myslím, že česká strana nemala o čom v referende diskutovať. Nebola žiadna otázka, ktorú by česká strana mohla dostať do referenda. Mohla dostať maximálne otázku: želáte si, aby si Slovensko vytvorilo svoj samostatný štát? Je to irelevantná vec. Či malo na Slovensku byť referendum, do toho sa v žiadnom prípade nechcem miešať. Nemám ani istotu o referende o vstupe do EÚ, myslím si, že to je najväčšie vzdanie sa suverenity krajiny v histórii, dobrovoľné vzdanie sa suverenity. Krajina mnohokrát prišla o svoju suverenitu za posledné tisícročie vojnou alebo anexiou, okupáciou, ale dobrovoľné vzdanie sa suverenity, ktoré znamená jednosmerná cesta do EÚ, je vec iná. Nie som si istý, či sa šírka tohto problému dá vyjadriť otázkou referenda. Nie som si istý, či existuje jasné pochopenie problému, ja by som referendum o tejto veci nepreceňoval.

R. Slánský, veľvyslanec ČR v SR sa spýtal, či sa dá proces v nejakom bode zastaviť a čo by to znamenalo napr. z pohľadu globalizácie sveta.

V. Klaus trvá na tom, že európska politická unifikácia nemá absolútne nič spoločné s niečím, čo nazývame globalizácia, alebo globalizačný proces. ,,To sú dve úplne rôznobežné veci. Nepleťme globalizáciu ako všeobecný proces integrovania, otvárania sa, rušenia bariér najrôznejšieho typu, nepleťme ho s procesom vedomej politickej, byrokratizácie, unifikácie, regulácie celého kontinentu. To s tým naozaj nemá žiadnu súvislosť. Ak niekto globalizačné procesy používa ako akéhosi trójskeho koňa, že práve preto sa Európa musí viac politicky unifikovať, to je úplný omyl. V Európe môže vznikať konkurencia fiškálnych, menových a právnych systémov, nie je dôvod na žiadnu unifikáciu. Som smutný z toho, že európsky politický unifikačný proces prebieha iracionálnym spôsobom. Eminentný záujem oň majú dve skupiny obyvateľstva európskeho kontinentu: politici a úradníci. Obidve potrebujú ďalšiu medzivrstvu vládnutia, pretože pre nich je to obrovský dopyt po ich aktivitách, politických i úradníckych. Tieto dve skupiny sú ťahúňmi unifikačného procesu."

V. Páleník, SAV informoval o výsledkoch spracovania kvantifikovateľné údaje o efektoch vstupu do EÚ. Vypočítavali tieto efekty na rôzne produkčné sektory, niekde boli efekty priaznivé, niekde nepriaznivé. Výsledné kvantifikovateľné efekty predstavovali dodatočný rast HDP 0,6 percenta. Došli k záveru, že prínosy sú vyššie ako náklady, ale len mierne. Hlavný potenciál výskumníci vidia v ťažko kvantifikovateľných ekonomických efektoch.

V. Klaus: "Po prvé, som rád, že tu zaznelo jedno číslo. Mám pocit, že občania našich krajín žijú úplne v iných dimenziách. Očakávajú vstupenku do raja, očakávajú, že sa niečo zásadného zmení. Ak ste prišli k 0,6 percenta, je to správne posunutie celej diskusie do zmysluplného rozmeru. Je to samozrejme menej, ako kýchnutie predsedu centrálnej banky USA, alebo jeho jedno vystúpenie o tom, čo sa má stať s úrokovými sadzbami alebo niečo také, je to menší vplyv než koľko je posun úrokových sadzieb slovenskou centrálnou bankou atď. Toto by ľudia mali počuť. Vítam to vaše číslo 0,6, nechcem ho ani potvrdzovať ani spochybňovať. Otázka kvantifikovateľného a nekvantifikovateľného - je veľmi ťažké túto vec zmerať. Môžeme robiť iba kvalifikované odhady a nekvantifikovateľné efekty sú väčšie.

V. Páleník, SAV informoval o výsledkoch spracovania kvantifikovateľné údaje o efektoch vstupu do EÚ. Vypočítavali J. Brdu, z Komory komerčných právnikov SR zaujímalo, aké by boli v prípade úspechu v prezidentských voľbách zahraničnopolitické priority V. Klausa.

V. Klaus odpovedal, že by jeho povinnosťou bolo zabezpečiť podieľanie sa ČR na európskych integračných procesoch. "O tom, či by som si myslel, že by bolo lepšie vstúpiť do fázy európskeho integrovania sa, než do tej, ktorá sa nám dnes ponúka, je úplne iná vec. Nám sa žiadna iná, ako tá dnešná fáza neponúka a my žiadnu voľbu nemáme. Ak vstupujete do golfového klubu, klopete na dvere, aby vás tam vzali, musíte prijať stanovy golfového klubu a možno až budete v klube, môžete ich začať meniť. Ale zvonku ich meniť nemôžete.

P. Weiss z Ekonomickej univerzity sa zaujímal o názor, kedy by bol pre ČR optimálny približný dátum vstupu do Európskej menovej únie s prihliadnutím na spomínané maastrichské kritériá.

V. Klaus: "Ja taký plán nevidím a nemám. Ako bývalý minister financií drzo poviem, že pripravovať sa na vstup do menovej únie nie je najmenší dôvod. Je to len hra úradníkov, ktorí potrebujú vysávať peniaze daňových poplatníkov, aby mohli dostávať ďalšie granty a ďalšie služobné cesty do Bruselu. Keby sa Slovensko rozhodlo, že vstúpi 1. januára 2003 - vôbec žiadny problém. Je to technická záležitosť. Čiže bádať o tom, chodiť na služobné cesty, robiť štúdie, je úplne zbytočná vec. Nemôžem mať žiadny ambiciózny plán a každému kto ho má, hovorím, že robí hrubú chybu. Jednoducho to nie je nasledujúci ťah. Európska menová únia nie je nasledujúci ťah, a ak nie som nezávislý pozorovateľ alebo rojko, ktorý nemá nič praktické na práci, tak nemá zmysel, aby som sa tým zaoberal. Dátum vstupu predsa nie je otázkou plánu. Vy všetci nezmeníte podmienky homogenity slovenskej ekonomiky voči európskej ekonomike rozhodnutím vlády chytrej, či hlúpej, ľavicovej, či pravicovej. To s tým vôbec nemá žiadnu súvislosť."

A. Bonko, Obchodná komora: Veľmi málo ste povedali k politickej Európe. Aký je váš názor, pretože Európa politická je do určitej miery garanciou toho, aby Európa vôbec bola konkurencieschopná vo svete i vo väzbe na organizujúce sa póly.

V. Klaus zdôraznil, že politická únia nie je nevyhnutnosťou, politický proces má celý rad variant od striktného superštátu po najrôznejšie modely federatívne a konfederatívne. "Hovorím za seba - ja si neželám stať sa občanom európskeho superštátu, ja si neželám mať európsky pas, ja som veľmi spokojný s pasom Českej republiky. Nevidím žiadny sen v tom, aby sme už konečne zrušili národné štáty, konečne už urobili Európu regiónov, Európu dolnorakúskych, stredomoravských a východoslovenských hajtmanov. Viem, že sú tu sily tak z Bruselu, ako aj z Košíc národný štát eliminovať. Národná rovina je obrovská civilizačná hodnota.

Každý človek v tejto sále vie, že nie je nič ako konkurencieschopnosť kontinentu, že nie je nič ako konkurencieschopnosť štátu, že nie je nič ako konkurencieschopnosť stredného Slovenska. Ale každý vie, že je konkurencieschopnosť firmy XY v Žiari nad Hronom, v Žďári nad Sázavou, v Pezinku. Len pár bláznivých globalizačných ideológov, ktorí sa každý rok stretávajú na Svetovom ekonomickom fóre v Davose, nepretržite touto cestou ohlupuje ľudí a hľadá si dopyt po svojich knihách, aby mali dobré živobytie. Normálny biznisman to nemôže myslieť vážne. Pán generálny riaditeľ Markízy sa usiluje o konkurencieschopnosť Markízy a nie o konkurenčnú schopnosť zjednotených európskych televízií proti zjednoteným televíziám Afriky.

P. Baláž z Ekonomická univerzity sa zaoberal konkurencieschopnosťou. Ako sa zmení po vstupe do EÚ?

V. Klaus pripomenul svoje konštatovanie, že formálny vstup bude relatívne zanedbateľnou udalosťou. "Na základe všetkého, čo o tom viem, si myslím, že žiadny zlom dňom vstupu nenastane. Pre slovenské podniky sa nič výrazné nezmení. V Žiari nad Hronom budú na druhý deň pracovať rovnakým spôsobom ako pracovali deň predtým, budú mať rovnaké ceny, rovnaké mzdy atď. Vôbec nič sa nestane. Sú tu nezmyselné očakávania, že sa radikálnym spôsobom zmenia cenové a mzdové štruktúry. Nečakajme od toho vstupu nič rozsiahle.

Vzniká tu mystifikácia, že nastane jedna cena. Vôbec nenastane jedna cena, dnes v EÚ nie je jedna cena. Jedna cena je pri komoditách ako je ropa, ale inak jedna cena vôbec nie je. Priemerná cenová hladina Fínska pri používaní rovnakej bankovky - euro - je 115 percent priemeru únie a priemerná cenová hladina v Portugalsku a Grécku je cca 70. Čiže aj vo vnútri dnešného zoskupenia krajín, ktoré sú v únii - Grécko a Portugalsko vyše dvoch desaťročí - je stále rozpätie cenových hladín obrovské. Ak vstúpi Slovensko a bude mať v prvej chvíli trebárs 50 percent, tak neporušuje možné žitie v jednej únii. Treba to spoluobčanom opakovať, aby nečakali, že nastane nekonečná dráma.

Polemizoval som s tým pred dvadsiatimi rokmi, a polemizujem s tým aj dnes. Polemizujem s centrálne plánovaným heslom, že Slovensko by sa malo venovať technológiám toho alebo onoho typu. Nič také tu nie je. Podnik XY má schopnosť alebo nemá schopnosť absorbovať technológie, vďaka tomu uspieť alebo neuspieť na trhu. Žiaden múdry centrálny plánovač nebol ani pred dvadsiatimi rokmi, ale nie je ani v roku 2002 a nebude ani v roku 2022. Nebude nikdy. Vždy to budú úspechy alebo neúspechy jednotlivých firiem.

J. Mesároš z Jurisinvestu je presvedčený, že benefity terajších členských krajín z rozšírenia sú podstatne vyššie, ako naznačil V. Klaus. Napríklad trhy.

V. Klaus odpovedal, že si nie je istý. "Penetrácia na slovenské ekonomické územie pre dnešné krajiny EÚ tak vo sfére obchodu, tak v sfére investícií je natoľko veľká, že nečakám žiadny zlom, že sem začnú niečo nové dovážať a získavať tým nejaké výhody. Už sa dosiahla nejaká hranica a ďalšia, nebude."

J. Golev, veľvyslanec Bulharska v SR konštatoval, že to bol zážitok a nie prednáška. Spýtal sa na názor, že nová Európa aby mala byť založená na kresťanských hodnotách, teda, že Turecko nepatrí k Európe.

V. Klaus odporúča rozlišovať dve roviny kresťanských hodnôt. Katolícka cirkev má pocit, že v preambule európskej ústav má byť niečo o kresťanských hodnotách. Nehovorí to kvôli nekresťanskému svetu, hovorí to v snahe, aby sa uchytila v novom európskom superštáte. Je to je čistý lobbing Vatikánu a kresťanskodemokratických strán. Kritizovali Giscarda d'Estaign, že v preambule sa to neuviedlo. Úplne iná je otázka Turecka a jeho budúcnosti v európskej entite.

E. Mikelka z Ekonomickej univerzity si myslí, že toto rozšírenie o desať krajín, má primárnu motiváciu geopolitickú. Vznikajú však dve otázky - inštitucionálneho a ekonomického mechanizmu.

V. Klaus považuje za hrubú chybu, ak sa dnes obhajujú tie alebo oné evolučné kroky v EÚ tým, že našťastie už tu nemáme II. svetovú vojnu. To je klišé, ktoré sa stále opakuje a ktoré by sa nemalo hovoriť. Ak má EÚ horný bod svojho spoločného rozpočtu 1,27 percenta HDP v krajinách EÚ ako svoj rozpočet, tak je úplne evidentné, že musí po vstupe 10 krajín ubrať niečo tým, ktorí tie peniaze dostávali doteraz, alebo musí nedávať tým novým krajinám, alebo musí urobiť nejakú kombináciu týchto dvoch riešení. To súvisí s neúplným členstvom. Alebo musí smerovať k ďalšej svojej fáze, ktorou je európska fiškálna únia, keď sa bude oveľa väčší balík peňazí z každej dedinky zo Slovenska presúvať na rozhodovanie múdrym úradníkom v Bruseli. Do sľubovanej reformy finančného systému EÚ v roku 2006 to bude veľmi škrípať, a škrípe, to je úplne jasné. Ako to dopadne, neviem."

Ľ. Valach, Sevis venture management: "Prezentovali ste, že existuje aj zásadne iný pohľad na integrujúcu sa Európu a možnosť fungovania v takejto Európe. Mňa by zaujímalo, ako by ste vedeli zabezpečiť tieto veci pri minimálnych nákladoch a maximálnej efektivite pre investorov. "

V. Klaus: "Hľadáte usporiadanie Európy, ktoré by maximalizovali zisk firmy, lákajúcej zahraničných investorov na Slovensko. Je to jasná cieľová funkcia. Nie som si istý, či je to identický záujem so záujmami piatich miliónov občanov Slovenskej republiky. To sú, podľa môjho názoru, dosť odlišné záujmy. Po prvé, dal by som si otázku, či maximalizácia objemu zahraničných investícií je presne cieľovou funkciou piatich miliónov občanov SR. O tom v žiadnom prípade nie som presvedčený. Uľahčovať cestičku, zametať cestu zahraničným investorom na úkor domácich podnikov je hrubá chyba, všetky investičné stimuly sú zločin. Ktorá vláda niečo také dopustí, robí fatálnu dramatickú chybu, pretože každá investičná ponuka je na úkor domáceho biznisu a je znevýhodňovaním domácich podnikateľov. Investičné ponuky som sa pokúšal cez moju mŕtvolu nedopustiť, aby vznikli v ČR a keď už tá moja mŕtvola je, tak už vznikajú. Je to úplne tragický omyl. Že zúfalo bojujú zahraniční investori a politici, ktorí ich v ich krajine presadzujú, je to úplne jasné."

V závere sa V. Klaus vrátil k európskej ústave. "Dlho som bol proti myšlienke európskej ústavy, pretože som si myslel, že nás definitívne vlečie do superštátu. Mám pocit, že sa to nedá zastaviť. Niečo ako ústava by vzniknúť malo, ale s jednou ambíciou. Zabrániť plazivej unifikácii, ktorá nastáva na každom európskom summite. Ak by vznikol tento ústave podobný dokument, ktorý by s dnešnou znalosťou veci dal základné mantinely, že takto má vyzerať, až tam to má dôjsť, to by bola jediná možná zábrana plazivej unifikácie, ktorá potichu nastáva. Zmluva z Nice bola radikálny transfer rozhodovania zodpovednosti z národnej sféry do nadnárodnej sféry. Ústava, alebo jej podobný dokument, by mohla tento potichučky prebiehajúci proces zabrzdiť a zastaviť. Ja by som to vítal."

J. Fidrmuc, z diskusie na HNClube - Klube Hospodárskych novín, ktorý bol 12.11.2002